Ako by čínsky zákaz vývozu minerálov mohol vykoľajiť zelené ambície Európy
Čína práve hodila kľúčik do plánov Európy na ekologizáciu. Ázijský gigant sa chystá obmedziť vývoz niektorých kľúčových nerastov, ktoré sa používajú v mnohých high-tech a nízkouhlíkových odvetviach. To by mohlo znamenať problémy pre Európsku úniu, ktorá sa snaží dekarbonizovať svoju ekonomiku a znížiť svoju závislosť od zahraničných dodávateľov.
Čínsky minerálny monopol
Čína je najväčším svetovým producentom dvoch minerálov, gália a germánia, ktoré sú životne dôležité pre výrobu polovodičov, telekomunikačných zariadení a elektrických vozidiel. EÚ získava väčšinu svojho gália a germánia z Číny: 71 % a 45 %.
Od budúceho mesiaca Čína spolu s 15 ďalšími obmedzí vývoz týchto nerastov. Ide o súčasť čínskej stratégie na kontrolu globálnych dodávateľských reťazcov kritických technológií a na získanie náskoku pred svojimi konkurentmi.
Dilema hospodárskej bezpečnosti Európy
Tento krok prichádza len niekoľko týždňov po tom, čo EÚ predstavila novú stratégiu hospodárskej bezpečnosti, ktorej cieľom je chrániť jej kritické technológie pred cudzím zasahovaním a obmedziť vonkajšie investície z dôvodov národnej bezpečnosti. Návrh je súčasťou rastúceho tlaku v rámci bloku na posilnenie svojich bezpečnostných nástrojov, keďže krajiny ako Čína a Rusko čoraz viac využívajú obchod a kontrolu nad kritickými zásobovacími linkami na podporu svojich politických a dokonca vojenských cieľov.
Európa je však v úzadí. Potrebuje čínsky trh a nerasty, ale chce sa postaviť aj čínskej asertivite a agresivite.
„Čínske činy sú jasnou pripomienkou toho, kto má v tejto hre navrch,“ povedala v rozhovore Simone Tagliapietra, výskumníčka bruselského think-tanku Bruegel. „Tvrdou realitou je, že Západu bude trvať najmenej desať rokov, kým odstráni riziká z čínskych dodávateľských reťazcov nerastných surovín, takže ide skutočne o asymetrickú závislosť.“
Energetická závislosť Európy
Európa sa poučila z tvrdej lekcie, keď Rusko minulý rok rozpútalo novú vojnu na Ukrajine, čo vyvolalo infláciu a obavy, že celý priemysel by sa mohol zrútiť, keďže sa blok ponáhľal hľadať nové zdroje ropy a plynu. Členské štáty EÚ boli kroky Moskvy zaskočené a niektoré krajiny sa až príliš spoliehali na lacnú ruskú ropu a plyn.
Rovnaká dynamika sa prejavuje aj v politike EÚ voči Číne, pričom niektoré krajiny nie sú ochotné ohroziť svoje obchodné vzťahy s druhou najväčšou svetovou ekonomikou.
Čínsky spotrebiteľský trh v hodnote 6.8 bilióna dolárov je dôležitou destináciou pre európsky export automobilov, farmaceutických výrobkov a strojov. Nemecké automobilky Volkswagen AG, Mercedes-Benz AG a Bayerische Motoren Werke AG postavili v Číne desiatky tovární a všetci traja výrobcovia teraz predávajú v Číne viac vozidiel ako na ktoromkoľvek inom trhu.
USA presadzovali, aby Európa zaujala tvrdý postoj voči Pekingu, pričom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tvrdila, že blok musí „riskovať“ Čínu, ale bez úplného „rozpadu“.
V marci EÚ schválila zákon o kritických surovinách, aby sa uľahčilo financovanie a schvaľovanie nových upstream a downstream projektov a aby sa vytvorili obchodné aliancie s cieľom znížiť závislosť bloku od čínskych dodávateľov. USA a Európa sa tiež snažili vytvoriť „klub kupujúcich“ pre dodávateľské zmluvy a investičné partnerstvá s výrobcami.
Európska zelená výzva
Tieto snahy však nemusia stačiť na to, aby čelili novým čínskym vývozným obmedzeniam, ktoré by mohli ohroziť schopnosť bloku transformovať svoju ekonomiku tak, aby bola šetrnejšia k životnému prostrediu.
Čínsky krok prichádza v čase, keď EÚ začína bezprecedentnú reštrukturalizáciu s cieľom eliminovať emisie uhlíka v celom jej hospodárstve, od výroby energie po poľnohospodárstvo a dopravu. Zelená dohoda, ktorej cieľom je urobiť región klimaticky neutrálnym do roku 2050, si bude vyžadovať prístup k obrovskému množstvu kritických materiálov používaných vo všetkom od solárnych panelov po elektrické vozidlá.
„Európa je dnes silne závislá od Číny, pokiaľ ide o súbor čistých technológií a kritických ingrediencií, takže eskalácia tohto napätia by určite mohla spôsobiť, že prechod Európy k ekologickejšej budúcnosti bude zložitejší,“ povedal Tagliapietra.
Možnosti Európy
EÚ by mohla napadnúť nové čínske vývozné obmedzenia vo Svetovej obchodnej organizácii, ale to môže trvať roky a čeliť právnym medzerám. Čína by mohla tvrdiť, že tieto opatrenia sú nevyhnutné pre národnú bezpečnosť, čo by jej umožnilo podniknúť „akékoľvek kroky, ktoré považuje za potrebné na ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov“.
Prípadne by sa EÚ mohla pokúsiť nájsť alternatívne zdroje týchto nerastov, či už v rámci svojich hraníc, alebo z iných krajín. To by si však vyžadovalo obrovské investície, technologické objavy a politickú spoluprácu.
EÚ by sa tiež mohla pokúsiť o diplomatickú spoluprácu s Čínou a hľadať kompromis, ktorý by zabezpečil stabilné dodávky týchto nerastov. To by si však vyžadovalo dôveru a dobrú vôľu z oboch strán, ktorých je v dnešnej dobe nedostatok. EÚ čelí ťažkej voľbe: buď akceptuje dominanciu Číny nad týmito kritickými nerastmi, alebo riskuje, že stratí svoje postavenie v ekologickom hospodárstve. Tak či onak, je to pre Európu situácia straty-prehra.
« Rýchly sprievodca štúdiom Forexových grafov a časových rámcov ako profesionál Ako TikTok vsádza na elektronický obchod, aby prežil v USA »
